Život Prešova
online
online
Matysová vidí šancu pre svoj rozvoj hlavne v oblasti turizmu
25.07.2015 Stará Ľubovňa
Matysová 25. júla (TASR) – Život v dedinke Matysová v Staroľubovnianskom okrese, ktorá leží v horách v údolí potoka Lipník, nebol nikdy ľahký. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1408. Svoje meno dostala podľa šoltýsa, ktorý sa staral o usadlosť. Ľudia sa tu oddávna živili hlavne poľnohospodárstvom a prácou v lese.
Podľa historických záznamov bola niekedy Matysová pomerne veľkou dedinou. V roku 1870 tu vraj žilo okolo 680 ľudí. Neskôr však prišla vlna vysťahovalectva a ľudia poodchádzali za prácou do zahraničia.
"Dnes je to všetko inak. Obec sa stala chalupárskou dedinou, z pôvodných obyvateľov tu zostalo len 70 a väčšina sa hlási k rusínskej národnosti. Niekedy tu bolo viac ako 120 čísel rodinných domov, dnes je tu 82 a z toho trvalo obývaných 23," hovorí starostka obce Iveta Kundrátová.
Nie je tu škola, škôlka, krčma ani obchod. Starších ľudí zásobujú deti alebo musia chodiť nakupovať mimo obce. Chlieb z pekárne nosia na obecný úrad a rozváža ho starostka dvakrát do týždňa podľa objednávky.
"Ak sa vrátia mladí ľudia, tak to bude trochu lepšie. Asi dva alebo tri domy po starých rodičoch už začali opravovať. Vlani sa nám dokonca v obci narodili dve detičky, z čoho máme nesmiernu radosť," dodáva starostka.
Starí ľudia s úsmevom vravia, že mladí ľudia to nemali jednoduché ani v minulosti. Keď chcel totiž mládenec večer po robote ísť za svojou dievčinou na druhý koniec dediny, musel prejsť pešo alebo na koni viac ako tri kilometre. Určite si však nemohol pomýliť smer, lebo všetky domy v tejto horskej dedinke, okrem troch, ležia na ľavom brehu potoka.
Kundrátová tvrdí, že jediným smerom na zabezpečenie rozvoja obce, ktorým sa dnes môžu vydať, je agroturistika a malé rodinné farmy.
"Mne sa páči, keď k nám prídu deti a vidia, ako to zvieratko žije, ako sa pestujú zemiaky, zelenina, ako sa dojí kozička či vyrába syr," vysvetľuje starostka.
Hoci sa v tejto dedine narodila, niekoľko rokov žila a pracovala v Starej Ľubovni. Syn však mal zdravotné problémy, a preto sa rozhodli s rodinou pred deviatimi rokmi usídliť na dedine.
"To sa ani nedá porovnať. V Matysovej je na 100 percent lepšie ako v meste. Starám sa s rodičmi o domáce zvieratá, máme koňa, kozy, zajace. Treba skoro vstať a aj veľa chodiť a robiť na lúkach a v záhrade," hovorí syn Peter.
Starostka obce je presvedčená, že ľudia a predovšetkým turisti si do Matysovej cestu nájdu. Aj dnes sem často prichádzajú za krásami prírody, ale nájdu sa aj takí, čo sa venujú histórii a kultúre. V strede dediny totiž kedysi stál drevený gréckokatolícky chrám, ktorý bol postavený bez jediného klinca.
Podľa historických záznamov bola niekedy Matysová pomerne veľkou dedinou. V roku 1870 tu vraj žilo okolo 680 ľudí. Neskôr však prišla vlna vysťahovalectva a ľudia poodchádzali za prácou do zahraničia.
"Dnes je to všetko inak. Obec sa stala chalupárskou dedinou, z pôvodných obyvateľov tu zostalo len 70 a väčšina sa hlási k rusínskej národnosti. Niekedy tu bolo viac ako 120 čísel rodinných domov, dnes je tu 82 a z toho trvalo obývaných 23," hovorí starostka obce Iveta Kundrátová.
Nie je tu škola, škôlka, krčma ani obchod. Starších ľudí zásobujú deti alebo musia chodiť nakupovať mimo obce. Chlieb z pekárne nosia na obecný úrad a rozváža ho starostka dvakrát do týždňa podľa objednávky.
"Ak sa vrátia mladí ľudia, tak to bude trochu lepšie. Asi dva alebo tri domy po starých rodičoch už začali opravovať. Vlani sa nám dokonca v obci narodili dve detičky, z čoho máme nesmiernu radosť," dodáva starostka.
Starí ľudia s úsmevom vravia, že mladí ľudia to nemali jednoduché ani v minulosti. Keď chcel totiž mládenec večer po robote ísť za svojou dievčinou na druhý koniec dediny, musel prejsť pešo alebo na koni viac ako tri kilometre. Určite si však nemohol pomýliť smer, lebo všetky domy v tejto horskej dedinke, okrem troch, ležia na ľavom brehu potoka.
Kundrátová tvrdí, že jediným smerom na zabezpečenie rozvoja obce, ktorým sa dnes môžu vydať, je agroturistika a malé rodinné farmy.
"Mne sa páči, keď k nám prídu deti a vidia, ako to zvieratko žije, ako sa pestujú zemiaky, zelenina, ako sa dojí kozička či vyrába syr," vysvetľuje starostka.
Hoci sa v tejto dedine narodila, niekoľko rokov žila a pracovala v Starej Ľubovni. Syn však mal zdravotné problémy, a preto sa rozhodli s rodinou pred deviatimi rokmi usídliť na dedine.
"To sa ani nedá porovnať. V Matysovej je na 100 percent lepšie ako v meste. Starám sa s rodičmi o domáce zvieratá, máme koňa, kozy, zajace. Treba skoro vstať a aj veľa chodiť a robiť na lúkach a v záhrade," hovorí syn Peter.
Starostka obce je presvedčená, že ľudia a predovšetkým turisti si do Matysovej cestu nájdu. Aj dnes sem často prichádzajú za krásami prírody, ale nájdu sa aj takí, čo sa venujú histórii a kultúre. V strede dediny totiž kedysi stál drevený gréckokatolícky chrám, ktorý bol postavený bez jediného klinca.
"Táto vzácna pamiatka dnes zdobí skanzen pod hradom Ľubovňa, vzdušnou čiarou len pár kilometrov od nás, kde ju obdivujú ročne tisíce turistov zo Slovenska a zahraničia. Mnohí však prídu aj do našej dediny a chcú vidieť miesto, kde chrám pôvodne stál," uzavrela Kundrátová.
V Matysovej majú zvláštne pramene. Nezamŕzajú ani v najväčších mrazoch
Matysová 25. júla (TASR) – Obyvatelia dedinky Matysová, okres Stará Ľubovňa, majú možnosť čerpať vodu z niekoľkých prameňov, ktoré vyvierajú z úpätia svahu nad potokom Lipník. Sami ich nazývajú "teplice", a to hlavne preto, že nikdy nezamŕzajú.
"Kedysi ľudia vodu používali aj na napájanie hospodárskych zvierat. Popri potoku boli vybudované drevené žľaby z kmeňov stromov, a keď dobytok prechádzal cez dedinu, mal stále možnosť osviežiť sa," vysvetľuje Peter Kundrát, ktorý zabezpečuje pre Slovenský hydrometeorologický ústav merania teploty vody z jedného prameňa.
Na pravej strane potoka pozdĺž dediny je niekoľko prameňov, kde je vymurovaná studnička a žliabky privádzajú vodu až k potoku.
"Tých studničiek z nižného konca na vyšný je veľa, možno desať, alebo aj viac. V jednej studničke sa už roky meria, akú má prameň výdatnosť a teplotu vody. Cez zimu má 7,2 stupňa Celzia a cez leto 6,8 stupňa. Tá voda nikdy nezamrzne, môže byť aj mínus 30 stupňov," povedal Kundrát.
Podľa dlhoročných meraní vraj v teplých obdobiach natečie 11 litrov vody za 13 sekúnd, v daždivejšom období za osem sekúnd.
Voda zo svahu vyteká a ľudia ju privádzajú až za potok drevenými žliabkami, ktoré sú dlhé niekedy až desať metrov.
Domáci vedia, aký problém majú niekedy s vodou, pretože pri vysokých teplotách studne na severnej strane údolia, kde sa nachádzajú takmer všetky domy, majú málo vody. Pramene z južnej strany údolia však vraj majú stále dobrú výdatnosť.
"Špecifickosťou tejto vody je jej zloženie, a preto si ju ľudia zvykli používať na varenie a v minulosti ju používali pri riedení pálenky, pretože ju nezamútila a pritom ju nebolo potrebné ani prevárať," hovorí Kundrát.
Počas víkendov tu môžete stretnúť množstvo áut a ľudí, ktorí sem prichádzajú vyslovene na to, aby si nabrali vody z prameňov a vo väčšine prípadov nejde o domácich obyvateľov.
Domáci si pramene chránia, opravujú vymurované studničky a vykášajú ich okolie, aby mali stále čistú vodu. Radosť z prameňov majú hlavne chatári. Keď sa tu objaví nový usadlík, jeho prvým záujmom je dať na hygienu urobiť rozbor vody z prameňa.
Matysová 25. júla (TASR) – Obyvatelia dedinky Matysová, okres Stará Ľubovňa, majú možnosť čerpať vodu z niekoľkých prameňov, ktoré vyvierajú z úpätia svahu nad potokom Lipník. Sami ich nazývajú "teplice", a to hlavne preto, že nikdy nezamŕzajú.
"Kedysi ľudia vodu používali aj na napájanie hospodárskych zvierat. Popri potoku boli vybudované drevené žľaby z kmeňov stromov, a keď dobytok prechádzal cez dedinu, mal stále možnosť osviežiť sa," vysvetľuje Peter Kundrát, ktorý zabezpečuje pre Slovenský hydrometeorologický ústav merania teploty vody z jedného prameňa.
Na pravej strane potoka pozdĺž dediny je niekoľko prameňov, kde je vymurovaná studnička a žliabky privádzajú vodu až k potoku.
"Tých studničiek z nižného konca na vyšný je veľa, možno desať, alebo aj viac. V jednej studničke sa už roky meria, akú má prameň výdatnosť a teplotu vody. Cez zimu má 7,2 stupňa Celzia a cez leto 6,8 stupňa. Tá voda nikdy nezamrzne, môže byť aj mínus 30 stupňov," povedal Kundrát.
Podľa dlhoročných meraní vraj v teplých obdobiach natečie 11 litrov vody za 13 sekúnd, v daždivejšom období za osem sekúnd.
Voda zo svahu vyteká a ľudia ju privádzajú až za potok drevenými žliabkami, ktoré sú dlhé niekedy až desať metrov.
Domáci vedia, aký problém majú niekedy s vodou, pretože pri vysokých teplotách studne na severnej strane údolia, kde sa nachádzajú takmer všetky domy, majú málo vody. Pramene z južnej strany údolia však vraj majú stále dobrú výdatnosť.
"Špecifickosťou tejto vody je jej zloženie, a preto si ju ľudia zvykli používať na varenie a v minulosti ju používali pri riedení pálenky, pretože ju nezamútila a pritom ju nebolo potrebné ani prevárať," hovorí Kundrát.
Počas víkendov tu môžete stretnúť množstvo áut a ľudí, ktorí sem prichádzajú vyslovene na to, aby si nabrali vody z prameňov a vo väčšine prípadov nejde o domácich obyvateľov.
Domáci si pramene chránia, opravujú vymurované studničky a vykášajú ich okolie, aby mali stále čistú vodu. Radosť z prameňov majú hlavne chatári. Keď sa tu objaví nový usadlík, jeho prvým záujmom je dať na hygienu urobiť rozbor vody z prameňa.
0
www.ZIVOTPO.sk
